Sociologické dôvody nahradenia ordálií kánonickoprávnymi prísahami v období stredoveku

Abstrakt

Inštitút prísahy bol do podoby, v ktorej sa historicky uplatňoval, respektíve
stále uplatňuje vo viacerých súčasných právnych systémoch,
tvorivo rozvinutý kánonistami v období stredoveku pri aplikovaní premís
tzv. rímsko-kánonického procesu. Ten sa používal po celé stáročia
na cirkevných súdoch a aj z toho dôvodu v ňom od začiatku dominovali
kánonickoprávne prvky. I keď prísahy boli na jednej strane
vymedzované ako svojský druh ordálií, na strane druhej zohrali jednu
z najdôležitejších úloh pri prechode od sekulárnoprávnych ordálií staršieho
typu smerom k štandardom rímsko-kánonického plného dôkazu
vrátane zásady slobodného hodnotenia dôkazov sudcom. Svoj priestor
však dostali i pôvodné starozákonné biblické náhľady vrátane elementov
rímskoprávnych a germánskoprávnych. Prísaha ale bola i súčasťou
viacerých starších nábožensko-právnych systémov, čo vyzdvihuje jej
opodstatnenosť a dôležitosť aj z pohľadu prirodzenosti vývoja ľudskej
society. Hlavným cieľom článku je stručne poukázať na spoločenské
pozadie a dôvody nahrádzania ordálií staršieho typu kánonickoprávnymi
prísahami, predovšetkým v období stredoveku.