Od ochrany pred hrôzami koncentračných táborov k ochrane „profesionálnej existencie“ vydierateľných sudcov

Abstrakt

Ústavný súd SR vo svojom prelomovom náleze PL. ÚS 21/2014 vyslovil nesúlad ústavy s ústavou. Jeho vyše sto stranové odôvodnenie je pozoruhodnou studnicou nedotiahnutých argumentov, protirečení, poloprávd a neprávd. Základný problém rozhodnutia nespočíva v tom, že ústavný súd prikázal ústavodarcovi, aby sa podriadil určitým princípom. Problém spočíva v tom, že to súd urobil spôsobom, ktorým dal okázalo najavo, ako veľmi sa on sám daným princípom podriadiť nemieni. V tomto príspevku sa zameriam na čiastkový problém vyvodzovania implicitných právomocí. Pokúsim sa ukázať, že ak by ostatné orgány štátnej moci vyvodzovali a uplatňovali svoje právomoci tak, ako ústavný súd v danom náleze, zo Slovenskej republiky by už dávno bola diktatúra.