Ústavný súd SR ako efektívny ochranca ústavnosti pri zásahu do materiálneho jadra ústavy (?)

Abstrakt

Ústavný súd SR v historicky zatiaľ najvýznamnejšom rozhodnutí (PL. ÚS 21/2014) vyslovil nesúlad časti Ústavy SR s jej materiálnym jadrom. Chrániť ústavnosť sa tak rozhodol nielen vo vzťahu k zákonodarcovi, ale aj ústavodarcovi. V závere predmetného rozhodnutia uvádza, že jeho (cit.) možnosti preskúmania súladu ústavného zákona (jeho časti) s ústavou sú limitované takou prípadnou úpravou ústavy, ktorá umožní originárnemu ústavodarcovi (ľudu) potvrdiť prípadnú zmenu či doplnenie v rámci ústavodarného referenda. Ústavný súd SR sa uvádzaným sebaobmedzením vzdáva nielen funkcie ochrancu ústavnosti, ale parlamentu poskytuje aj návod na jeho vlastné ochromenie. Vo svojom príspevku sa pokúsim preukázať, že argumenty v prospech takéhoto obmedzenia nie sú rozumné a ani logicky konzistentné.