Katolícka cirkev a absolutizmus 17. a 18. storočia

Abstrakt

V 16. storočí sa začala po úspešne presadenej protestantskej reformácii
postupne formovať nová mapa rozdelenia kresťanského sveta na katolíkov
a príslušníkov rôznych protestantských denominácií. I keď práva
katolíkov boli obmedzované predovšetkým v protestantských krajinách,
katolicizmus prichádzal o silnú pozíciu predchádzajúcich storočí
i v štátoch katolíckych. Práve v nich sa začali čoraz viac presadzovať
teórie o zvrchovanej absolutistickej moci monarchu, ktorá nemala byť
obmedzovaná ani zo strany náboženských predstaviteľov, pápeža nevynímajúc.
Spolu s nimi sa rozvíjali i idey štátneho cirkevníctva postaveného
na premise, že panovník stojí nad náboženstvom a môže slobodne
zasahovať do záležitostí „svojej“ partikulárnej cirkvi. Predmetné procesy
našli svoje odzrkadlenie i v Katolíckej cirkvi, ktorá musela napokon
rezignovať a ustúpiť svetským vládcom a hľadať nové modi vivendi
s nimi. Hlavným cieľom článku je poukázať na rozvinutie a uplatňovanie
absolutizmu v novovekých štátoch, predstaviť hlavné teórie štátneho cirkevníctva
prejavujúce sa v rôznych zásahoch do vnútorných cirkevných
záležitostí, ako aj prezentovať reakcie Katolíckej cirkvi na ne.