Darovanie na smrteľnej posteli podľa rímskeho práva
##semicolon##
darovanie##common.commaListSeparator## darovanie pre prípad smrti##common.commaListSeparator## rímske právo##common.commaListSeparator## mortis causa##common.commaListSeparator## inter vivos##common.commaListSeparator## nebezpečenstvo smrti##common.commaListSeparator## kríza##common.commaListSeparator## smrťAbstrakt
V modernej definícii rímskeho darovania pre prípad smrti (donatio
mortis causa) nezriedka akcentuje, že jeho výsledný efekt závisí od
prežitia darcu obdarovaným. Tento stručný opis však neodráža zložitosť
zmieneného inštitútu. Darovanie v očakávaní smrti je príkladom
datio ob rem, ktoré je predpokladom condictio causa data causa non
secuta. Tento príspevok sa zameriava na právnu povahu darovania pre
prípad smrti a rôznych foriem, v ktorých sa v rímskom práve uplatňoval.
Cieľom príspevku je poukázať na prepracovanosť právnej úpravy
inštitútu, ktorá by vo viacerých aspektoch mohla byť vzorom pre
legislatívne úpravy majetkovoprávnych dispozícií pre prípad smrti aj
v momentálnej koronakríze.