Poňatie prísahy v kódexovom práve Katolíckej cirkvi
##semicolon##
prísaha##common.commaListSeparator## Sväté Písmo##common.commaListSeparator## rímske právo##common.commaListSeparator## germánske právo##common.commaListSeparator## kánonické právo##common.commaListSeparator## historické právo##common.commaListSeparator## Kódex kánonického práva z roku 1917##common.commaListSeparator## Kódex kánonického práva z roku 1983Abstrakt
Inštitút prísahy bol do podoby, v ktorej sa historicky uplatňoval, respektíve stále uplatňuje vo viacerých súčasných právnych systémoch, tvorivo rozvinutý kánonistami v období stredoveku pri aplikovaní premís tzv. rímsko-kánonického procesu. Ten sa používal po celé stáročia na cirkevných súdoch a aj z toho dôvodu v ňom od začiatku dominovali kánonickoprávne prvky. Svoj priestor však dostali i pôvodné starozákonné biblické náhľady vrátane elementov rímskoprávnych a germánskoprávnych. Prísaha ale bola i súčasťou viacerých starších nábožensko-právnych systémov, čo vyzdvihuje jej opodstatnenosť a dôležitosť aj z pohľadu prirodzenosti vývoja ľudskej society. Hlavným cieľom článku je poukázať na koncepčné vymedzenie inštitútu prísahy v kódexovom práve Katolíckej cirkvi na podklade starších ideí a noriem zachytených vo Svätom Písme a historickom práve.