SLOBODA VÔLE A PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ: SLOBODA K PROTIPRÁVNEMU KONANIU?

Abstrakt

Slobodná vôľa predstavuje základný predpoklad tzv. subjektívnej zodpovednosti, ako zodpovednosti zohľadňujúcej vôľový vzťah pôvodcu konania k jeho konaniu a k výsledku tohto konania. Ak by jedinec slobodnou vôľou nedisponoval, nemohol by slobodne rozhodovať, ako bude konať, a za svoje konanie by nemohol byť subjektívne zodpovedný; jeho konanie by totiž bolo nevyhnutne závislé (determinované, podmienené) od iných okolností, ktoré by zásadne mohli mať pôvod mimo samotného pôvodcu konania. Osobitne sa v tejto súvislosti zdôrazňuje Aristotelov prínos pri prvotnom rozpracovaní otázok slobodnej vôle a zodpovednosti za vlastné konanie v tomto modernom ponímaní.  Existencia slobodnej vôle sa však aj dnes napriek jej všeobecnej akceptácii ako základného princípu vyvodzovania zodpovednosti za vlastné konanie v súčasnosti niekedy spochybňuje, a to na základe viacerých experimentov z oblasti kognitívnych vied – za všetky príklady možno uviesť Libetov experiment a súvisiace kontrolné pokusy, ktoré majú dokazovať, že elektrické impulzy v mozgu predchádzajú u skúmaného jedinca jeho vedomie a vôľu konať, čo spochybňuje, či sme skutočne vedomými pôvodcami svojho konania.  Aj v tomto prípade však teoretici prichádzajú k záverom, že človek stále disponuje slobodnou voľou – konkrétne minimálne v podobe schopnosti kontrolovať, ovládať svoje konanie, resp. nekonať tak, ako mu to mozgové impulzy „navrhujú“ (vyjadrené v podobe anglickej slovnej hračky: máme free won’t oproti free will).